- miniszterelnok.hu - https://miniszterelnok.hu/slavnostny-prihovor-viktora-orbana-pri-prilezitosti-174-vyrocia-revolucie-a-boja-za-slobodu-v-rokoch-1848-49/ -

Slávnostný príhovor Viktora Orbána pri príležitosti 174. výročia revolúcie a boja za slobodu v rokoch 1848/49

Vážené dámy, vážení páni! Vážení oslavujúci Maďari – medzi hranicami krajiny aj za nimi! Osobitne pozdravujem tých, ktorí sú s nami teraz v Podkarpatsku. Dobrý deň všetkým Vám!

Vyzeráme celkom dobre. Dokonca vyzeráme veľmi dobre. Ešte sme snáď nikdy nevyzerali tak dobre, ako práve dnes. Naposledy sme sa stretli 23. októbra, pred 143 dňami. Rýchlo ubehli. Vtedy sme sa zišli preto, aby sme odkázali ľavici, túžiacej opäť za kormidlo, že nebude im po ich vôli v Budíne, dokonca teraz, ak vidím šance dobre, tak už ani v Pešti. Odkázali sme: nenecháme, aby našu vlasť strhli späť do ľavicovej nočnej mory, z ktorej sme ju pred dvanástimi rokmi zachránili. Odkázali sme: nedopustíme, aby Maďarsko opäť priviedli do bankrotu. Odkázali sme, že Maďarsko musí ísť dopredu a nie dozadu. Odkázali sme, že my tu na pravici nie sme krotkí lúzeri, ktorí sa ľakajú medzinárodných médií stojacich za ľavicou, nech sú akokoľvek vplyvné, či bruselských byrokratov alebo Georgeov Sorosov, nech sú akokoľvek bohatí. Odkázali sme, že budeme bojovať.

A, milí priatelia, aj ste dobre bojovali. Veľmi dobre. Stojí každý z našich 106 kandidátov, usporiadali sme viac ako sto stretnutí s voličmi od Battonye až po Nemesmedves, a zaklopali sme na milióny dverí. Naša sila a naše šance rastú zo dňa na deň. Ani sa nepamätám, kedy nám boli hviezdy natoľko naklonené 19 dní pred voľbami. Ukázali sme svoju silu, a to prinieslo výsledok. Naši súperi sa kníšu v stave najhlbšej bezradnosti a na hranici rozpadu. Darmo si obliekol vlk ovčiu kožu, cenu za podvod treba zaplatiť teraz. Ich kandidát na post premiéra, ktorého mali za kométu, je dnes iba vychladnutým kusom kameňa, ktorý sa zaryl do zeme, a spolu s ním sa prevalili aj tie ľavicové čachre-machre. Dnes vydýchne krajina spoločne: aké šťastie, že nie títo sú teraz za kormidlom Maďarska! Vo svojom zúfalstve si sem zavolali aj Donalda Tuska z Poľska. Doniesli sem Poliaka, za ktorého sa hanbia aj doma, ktorý si najprv rozbil svoju vlastnú stranu v Poľsku, potom rozbil Európsku ľudovú stranu v Bruseli. Donald Tusk je tá čierna mačka, ktorá prináša človeku iba nešťastie. Stará rada, prijmime ju: nikdy nezabráň svojmu súperovi v tom, aby sa dopustil chyby.

Dámy a páni!

Je starým zvykom Maďarov, že keď ide o osud krajiny, zhromaždíme sa, radíme sa a spoločne sa rozhodneme, ako sa môžeme vyhnúť nešťastiu a akým smerom sa máme uberať. Toto je naša najväčšia sila. Robíme to viac ako tisícsto rokov. Takto to bolo na území nazývanom Etelköz, v Pusztaszeri, na Rákošskom poli, na ľade Dunaja, a bolo tomu tak pred 174 rokmi v Prešporku aj Pešťbudíne. Sme rozdielni, zaoberáme sa tisíckami vecí, ale v naliehavých situáciách sa zvoláme a usporiadame sa do jednoty mladí aj starí, muži aj ženy, mestskí ľudia aj vidiečania, chudobní aj bohatí – všetci Maďari. V čase ohrozenia krajina rozhoduje spoločne o svojej budúcnosti. A vieme, nie sú tu iba tí, ktorých môžeme vidieť očami. Sú tu aj tí, ktorých môžeme vidieť iba srdcom: šľachetní pradedovia, slávni junáci, udatní predkovia. A tu sú aj naše ešte nenarodené deti, naši budúci vnuci a pravnuci, ktorí budú šľachetní hrdinovia, slávni junáci nadchádzajúcich časov a budú našimi udatnými potomkami. Rada predkov, dnešní zápasníci a chór budúcich. Tak je tu dnes spolu Maďarsko na hlavnom námestí národa.

Musíme hovoriť o vážnych veciach. O vojne a mieri, o blahu našej vlasti a o hroziacich nebezpečenstvách. Po prvé, milí priatelia, musíme vidieť jasno, čo chceme. Odjakživa, odkedy existuje spoločná maďarská národná pamäť, Maďari chceli vždy to isté pod Karpatmi. Nech je mier! Nech je sloboda! Nech je porozumenie! „Nech je mier, sloboda a porozumenie!” – takto to hlásala marcová mládež v r. 1848. Ale nemôže to zostať púhou túžbou, lebo potom preletí, ako ľahký vzdych. K mieri, slobode a porozumeniu potrebujeme jednu a tú istú vec: silu.

Slabý národ nedostane mier, nanajvýš sa nad ním zmilujú. Slabému národu neprináleží sloboda, nanajvýš falošný guláš do jeho baraku. Slabý národ nedokáže dosiahnuť žiadne porozumenie, môže sa nanajvýš zmieriť so svojím osudom. Mier, sloboda a porozumenie sú darom pre silné národy. Im patrí blahobyt, sebadôvera, bezpečnosť a pokojný život. Vietor vždy nadúva plachty silných, ich loď vždy pristane v prístave, im praje šťastie a oni vždy dopadnú na nohy. Preto vysnívali Széchenyi, Kossuth, Petőfi a všetci ostatní silné Maďarsko, a preto s nimi snívame aj my. Chceme silnú krajinu, ktorá sa síce v dôsledku prírodných zákonov nemôže vytrhnúť zo slnečnej sústavy národov, ale vždy sa otáča okolo vlastnej osi, nepoddá sa príťažlivosti iných planét, a nedovolí, aby jej obežnú dráhu určovali záujmy cudzích národov. K tomu je potrebná sila, sila, ktorá vzbudzuje rešpekt. Túto silu zhromažďujeme, toto silné Maďarsko budujeme z roka na rok, toto robíme dvanásť rokov. Preto podporujeme rodiny a preto sme vytvorili milión nových pracovných miest. Preto sme vyrubili daň na nadnárodné korporácie, preto sme znížili režijné náklady a preto sme poslali domov IMF. Neodradila nás od toho ani povodeň, ani migrácia, ani pandémia, a chceme, aby nás od toho neodradila ani vojna a ani ľavica 3. apríla.

Vážené dámy, vážení páni! Vážení oslavujúci!

Najkrajšia krajina na svete je naša. Pán Boh nám dal najkrajší jazyk na svete. V tomto kraji sa rodia najvynaliezavejší ľudia na svete, ktorí vyrobia vitamín C z papriky, zmajstrujú kocku, čo sa dá pomiešať a poskladať, a ktorí cielenými výstrelmi vakcín zneškodnia neznáme vírusy. A je to aj krajina dobrosrdečných ľudí: samí vynikajúci ľudia, od svätej Alžbety po tisíce ľudí, ktorí aj dnes pomáhajú utečencom bežiacim o život. To je všetko pekné a skvelé, ale toto všetko nestačí. Z krásy, dôvtipu a veľkodušnosti bude šťastná krajina iba vtedy, ak sa to všetko spojí so silou. Majme najskôr silu, a potom majme pravdu, a nie opačne. Je nás 15 miliónov vo svete. Žijeme v zornom poli krajín, ktoré sú mohutnejšie, než je táto naša: Nemci, Rusi, Turci a najnovšie Američania. Ale to nie je dôvodom na malodušnosť, ani na strach, a vôbec nie je dôvodom na to, aby sme sa vzdali sami seba. Sila nie je len otázkou svalov. Leva nemožno len tak položiť na lopatky, ale možno mu nasypať piesok do očí, medveď je neprekonateľný v pretláčaní rukou, ale môže sa mu do nosa natĺcť krúžok a zavesiť naň reťaz, vlka možno prilákať do jamy a my vieme, že perkelt možno spraviť aj z diviaka.

Milí priatelia!

Krajina musí byť silná najprv v duši, ako bola marcová mládež v meruôsmom roku. My sami si vytyčujeme svoje ciele a nikto nás nemôže od nich odhovoriť. Nebičujeme sa a nečakáme ľútosť preto, že sme Maďari, a nedopustíme, aby nás iní bičovali či ľutovali. Nepoklonkujeme, neutiahneme sa uplašene do kúta a nebudeme zakrývať svoju mienku ani vtedy, keď sa to iným nepáči. Netúžime po tom, aby si nás každý obľúbil, lebo to je beztak nemožné – a ani nám sa nepáči každý. Nezávidíme iným ich úspechy, jednoducho chceme byť lepší, než oni. Nebojíme sa zmeny, lebo vidíme v nej šancu, a nebojíme sa ani našich súperov, lebo z kameňov, ktoré sa po nás hádžu, si môžeme postaviť schody.

Keď v roku 2010 bolo Maďarsko najslabšie, a vládnutie zostalo opäť nám, zaviazali sme sa, že budeme neoblomní, budeme veriť v spoločnú vôľu, ktorá nás prenesie ponad všetky prekážky, vždy sa zastaneme Maďarska, a nikdy, ani raz sa nevzdáme ani len na minútku. Toto sa stalo s nami, táto zmena nás niesla so sebou a posunula dopredu, ona pozdvihla Maďarsko a dostala nás tam, kde teraz stojíme. Narodilo sa o 200 tisíc viac detí, než keby bola zostala ľavicová vláda. Kto chce pracovať, ten si aj nájde prácu. Máme národnú ústavu a o milión viac štátnych občanov, a všetkých 15 miliónov Maďarov má materskú krajinu. Jedna je krajina, jedna je vlasť a jeden je národ! A konečne máme podarenú zahraničnú politiku. Sme schopní uzatvoriť hranice pred migrantmi, budeme mať údernú armádu, vojenský priemysel na svetovej úrovni a univerzity, ktoré vzbudzujú rešpekt. Najväčšie rozvojové projekty v oblasti kultúry sa v západnom svete realizujú v Budapešti, a podávajú si tu kľučky najväčšie športové podujatia sveta. Meno Maďar zase v kráse zaskvie sa, jak v dávnom čase, lebo svet má v úcte iba tých, ktorí majú guráž a silu, aby sa zastali seba.

Vážené dámy, vážení páni!

Musíme si ujasniť aj to, ako to je s vojnou. Od nepamäti sme nemali takýto 15. marec. Vypukla vojna v našom susedstve. V krajine, kde žijú státisíce Maďarov. Naši vojaci a policajti popri južných hraniciach musia zbraňou garantovať už aj bezpečnosť našich východných hraníc. Vďaka im za to! Prevádzkujeme najväčší program humanitárnej pomoci všetkých čias. Tu nám búcha na dvere energetická kríza, ktorá v západnej Európe už pustoší. Zabralo nám dva roky, kým sme konečne zvíťazili nad pandémiou, akú sme už sto rokov nevideli, a keby to všetko ešte nestačilo, máme tu aj maďarskú ľavicu. Vstúpili sme do obdobia nebezpečenstiev. Teraz nie je prípustné pochybiť, nie je tu priestor pre unáhlené konanie, a nemôžeme si dovoliť ani jedno zlé rozhodnutie. Maďarsko leží na hranici svetov; medzi Východom a Západom, Severom a Juhom. V týchto končinách sa vojny nevedú pre nás a v našom záujme. To už tak býva, že nech zvíťazí ktokoľvek, mi prehráme. Stredná Európa je iba šachovnicou pre veľmoci sveta, a pre nich je aj Maďarsko iba figúrkou. Raz nás chce potlačiť do frontovej línie jedna, inokedy druhá veľmoc. Ak to ich ciele vyžadujú, a my nie sme dostatočne silní, tak nás aj obetujú. Zo svojej histórie poznáme príliš dobre povahu vojen. Sú krajiny, ktoré chcú dosiahnuť svoje ciele vojnou, ale my vieme, že najlepšia vojna je tá, ktorej sa podarí vyhnúť. Rusko sleduje ruské záujmy, a Ukrajina záujmy Ukrajiny. Ani Spojené štáty, ani Brusel nebudú uvažovať maďarskou hlavou a cítiť maďarským srdcom. Svoje záujmy si musíme zastupovať sami – rozvážne a smelo.

Priatelia!

Naším záujmom je to, aby sme neboli obetovaným pešiakom vo vojne niekoho iného. V tejto vojne my nemôžeme nič vyhrať, ale môžeme všetko stratiť. Musíme zostať mimo tejto vojny! Žiaden Maďar sa nesmie dostať medzi ukrajinskú nákovu a ruské kladivo, preto nepošleme ani vojakov, ani zbrane na bojiská.

Priatelia!

Ľavica stratila svoj zdravý rozum, a námesačne by sa dotackala do krutej, dlhotrvajúcej a krvavej vojny. Ľavica chce poslať maďarského vojaka a maďarskú zbraň na frontovú líniu. To nedovolíme. Nenecháme, aby ľavica zatiahla Maďarsko do tejto vojny! Nenecháme, aby ľavica spravila vojenský cieľ z Maďarska, aby urobila terče z domácich a podkarpatských Maďarov! My Maďari dobre vieme, že kto si zvyčajne schmatne zisk z takýchto vojen. Sme dosť silní a odoláme plánom ľavice a vojnových nahuckávačov, ktorí stoja za nimi.

Vážené dámy, vážení páni!

Katalin Novák, naša nová prezidentka – nech ju Pán Boh živí! – povedala: ženy chcú zvíťaziť v mieri a nie vo vojne. A zdá sa, že opäť majú pravdu ženy. Vojna búra, mier buduje. Matky vedia, že treba dvadsať rokov na vychovanie človeka, ale stačí dvadsať sekúnd na jeho zničenie. Ženy nevidia boj Východu a Západu, ale ukrajinské a ruské matky, osirelé deti, zastrelené hlavy rodín, zastrelených synov a otcov. Namiesto donucovacej sily sankcií vidia biedu. Ak chceme skoncovať s vojnou, ak chceme, aby Maďarsko zostalo mimo vojny, musíme počúvať ženy. V najlepšej chvíli sa stala – prvýkrát v našej histórii – práve žena prezidentkou Maďarska.

Vážené dámy, vážení páni!

K tejto vojne nemalo dôjsť. Maďarsko urobilo všetko v záujme mieru, čo sa dalo od neho očakávať a čo bolo v jeho silách. Nemôžeme vylúčiť, že v deň parlamentných volieb a referenda ešte budú dunieť zbrane v susedstve. Ešte ani takéto voľby sme nemali. Ale vojnové nebezpečenstvo neznižuje, ale zvyšuje, dokonca vyženie až do neba kurzy volieb. Pacifistická pravica alebo vojnová ľavica? Budovanie alebo búranie? Dopredu alebo dozadu? My hovoríme, že zachovajme mier a bezpečnosť Maďarska. Kto volí mier a bezpečnosť, volí Fidesz. Musíme cítiť kresťanským srdcom a musíme rozmýšľať maďarskou hlavou. Teraz môže každý vidieť rozdiel medzi vystrašenými ženami, utekajúcimi zo susedstva, spred bojov, s narýchlo zbalenou batožinou a deťmi, a migrantmi prichádzajúcimi z tisícok kilometrov a dobýjajúcimi naše hranice. Maďarsko pomôže utečencom, ale naďalej odmieta migráciu. Ani my nevieme, aký bude koniec vojny. Nevieme, čo nám prinesie budúcnosť. Musíme byť pripravení na všetky možnosti. Potrebujeme takú vládu, ktorú nemožno prekvapiť, a ktorá sa nie teraz odhodláva prvýkrát vyplávať do otvorených vôd. Táto teraz nie je hodina amatérov, teraz nie je čas pre diletantov. My nie sme začiatočníci, a videli sme už to i ono. Navyše je nás veľa, sme silní a sme jednotní. Sme jednotní, a preto zvíťazíme aj v referende, ktorým genderové šialenstvo preháňajúce sa západným svetom zastavíme na hraniciach Maďarska. Svoje rodiny a deti ubránime! Otec je muž, matka je žena, a našim deťom nech dajú pokoj!

Vážení oslavujúci!

Na našu vlasť číhajú veľké nebezpečenstvá, a na veľké nebezpečenstvo je najlepším liekom veľká výhra. Máme na to skvelé šance, za predpokladu, že v nasledujúcich 19 dňoch každý priloží ruku k dielu. Raz som sa spýtal Schwarzeneggera, koľko kľukov spraví za deň. Odpovedal mi: počítať začnem, až keď už bolia. Takto sme na tom aj my v kampani. V týchto časoch je bolesť naším priateľom, teraz musíme riadne pridať. Prosím Vás, ešte riadne pridajte!

Myslím si, že sme sa o všetkom porozprávali. Pred 31 dňami sme si vyšli na koňoch. Prekonali sme veľkú vzdialenosť, a pridalo sa k nám množstvo ľudí, krajina stojí na našej strane. V týchto voľbách musíme zvíťaziť a aj zvíťazíme. Zvíťazíme, a potom bude mier, bezpečnosť a pokoj v Maďarsku. V dnešný deň sme radu uskutočnili, teraz prichádzame do cieľovej roviny. Čaká nás 19 dní pochodovania, a na konci, 3. apríla sa s nimi pobijeme. Poďme teda, a vyhrajme najdôležitejšiu bitku v našom živote! Dajme im, čo im patrí, a ubráňme Maďarsko! My, Maďari spoločne, nie pre druhých, ale jeden pre druhého. Vztýčiť vlajky! Hor sa na víťazstvo! Dobrý Pán Boh nad nami, Maďarsko predovšetkým!

Do toho, Maďarsko, do toho, Maďari!