- miniszterelnok.hu - https://miniszterelnok.hu/slavnostny-prejav-viktora-orbana-pri-prilezitosti-65-vyrocia-revolucie-a-boja-za-slobodu-v-roku-1956/ -

Slávnostný prejav Viktora Orbána pri príležitosti 65. výročia revolúcie a boja za slobodu v roku 1956

Dobrý deň, Maďari! Dobrý deň, Poliaci! Dobrý deň, Taliani!

S úctou vítam ľud slobody v hlavnom meste národa! Dávno sme sa nevideli. Dnes popoludni si musíme pohovoriť o mnohých veciach. predovšetkým však spomínajme. Spomínajme na dni pred šesťdesiatimi piatimi rokmi a na popoludnie pred pätnástimi rokmi. Pred pätnástimi rokmi v týchto minutách na rohu Andrássyho triedy a cesty Bajcsy-Zsilinszkyho minulosť a prítomnosť si uprene hľadeli do očí. Pred pätnástimi rokmi mladí komunisti z 23. októbra urobili 4. november. Na jednej strane slzný plyn, gumový projektil, teleskopický obušok, rovnošaty bez identifikačného označenia a vodné delá. Na druhej strane stál oklamaný a ponížený národ, ktorý po päťdesiatych rokoch opäť si musel vypočuť, že mu klamali ráno, v noci i večer. Na jednej strane moc získaná podvodom, stovkami trikov a bránená zubami-nechtami, na druhej strane rozhorčení ľudia zoradení za obrovskými písmenami slobody.

V živote národov sú chvíle, keď sa zrazu každého zmocní pocit, že bolo toho dosť, že veci nemôžu ísť ďalej tak, ako šli doposiaľ. Treba sa rozhodnúť a naše rozhodnutie ukáže, kto v skutočnosti sme. O celom národe vyjde najavo, akú má cenu. Mlčí alebo protestuje, zmieri sa alebo sa vzbúri, odvráti hlavu alebo sa vzpriami, odoberie sa preč alebo bojuje. Nemôžeš sa skryť, lebo sa zviditelní vyššia pravda, ktorá nestrpí námietky a konfrontuje ťa s tým, že musíš sa postaviť sem alebo tam. Za okamih vyjde najavo, kto je dobrý a kto je zlý, kto stojí na dobrej a kto na zlej strane dejín. My Maďari sme sa rozhodli správne. Protestovali sme, vzpriamili sme sa, vzbúrili sme sa a bojovali. Sloboda proti ujarmeniu, nezávislosť proti okupácii, maďarskí vlastenci proti komunistom. Spomíname na ten úžasný deň, keď sme my Maďari ukázali sebe, svetu i našim nepriateľom, kto v skutočnosti sme. Spomíname na deň, keď sme sa seba samého nepýtali na to, či Boh je s nami, ale na to, či my sme s Bohom. Ožila v nás obrovská sila a piliere komunistickej a piliere komunistickej nadvlády sa otriasli. Spomíname na chvíľu, ktorá v pamäti slobodných národov sveta bude večne živá. Národ Maďarov za okamih našiel seba samého a meno „Maďar” opäť bolo pekné, hodné svojej dávnej, veľkej povesti. Spomíname na chvíľu, keď to isté chcel kardinál i sústružník, akademici a peštianski chalani, arciknieža a bývalý partizán, z ktorého sa stal minister obrany. Na dotyk, ktorý prenikol cez železnú oponu oddeľujúcu od seba časti národa a prenikol na študentské zhromaždenia v Sedmohradsku a do ciel v Szamosújvári. Mansfeld, Wittner, Szabó, Pongrácz, Nagy a Mindszenty! Hľadíme na nich, ale vidíme jeden národ. Hrdý maďarský národ, ku ktorému my všetci patríme. Sláva hrdinom!

Toto Maďarsko v roku 2006 provokovala nová generácia komunistov. Dostali sa k moci za cenu lží. Balamútili ľudí znížením daní, potom však dane zvýšili. Denná sadzba v nemocnici, poplatok za vizitu, ceny za bývanie a energie sa dotýkali nebies. Zobrali dôchodok na trinásty mesia, rodinnú podporu zrušili. Nahrávajúc si do kariet s medzinárodným svetom bánk stotisíce rodín prilákali do pasce devízových úverov. Krajina bola na výpredaj, všetko predali zahraničným záujemcom: letisko, národný energetický závod, verejné služby. A keď vylúpili celú krajinu a priviedli ju ku krachu, pripli nám na krk vodítko IMF. Tu máš, krívajúci Maďar, tu máš hrb! A keď sme protestovali, odpovedali slzným plynom, gumovými projektilmi, jazdeckým útokom. Vystrelili oči, bezbranné ženy a starých ľudí mlátili obuškami. Na tomto mieste, kde teraz stojíme, pred pätnástimi rokmi peštianske ulice zaplavilo násilie, krv a slzy. A stalo sa to pri príležitosti päťdesiateho výročia revolúcie v päťdesiatom roku, pred zrakom celého sveta. Hovorím to pomaly, aby každý porozumel: nikdy im to nezabudneme!

Dámy a Páni!

Peštiansky humor tvrdí, že nie vtedy sa treba uraziť, keď máš k tomu dôvod, ale vtedy, keď sa to oplatí. Aj my sme si počkali na vhodnú chvíľu. Štyri dlhé roky sme trpezlivo čakali, pripravení na to, aby sme dosiahli zadosťučinenie. Pán Boh bol spravodlivý – oni dostali za trest to, čo my za odmenu: naše dvojtretinové volebné víťazstvo. Spojili sme sa, takisto ako v päťdesiatom šiestom a socialistické Maďarsko sme zmietli. V roku 1956 Ernő Gerő a jeho druhovia ozlomkrky utekali do Moskvy do Moskvy, my sme však v roku 2006 nemali takéto šťastie. Socialisti nám zostali na krku a ich vodca tiež. ostal a odvtedy blúdi medzi nami, mátoží vo verejnom živote ako fantóm Parlamentu. K dosiahnutiu satisfakcie stačíchvíľa opojenia, potrebovali sme však roky na to, aby sme pustošenie ľavice napravili. Je veľkou milosťou, že v tomto čase jednota národa zostala zachovaná a vďaka súdržnosti robotníkov, inžinierov, roľníkov, živnostníkov i veľkopodnikateľov, vedcov, učiteľov, ošetrovateľov a lekárov sa nám podarilo odpratať ruiny. Maďarsko sme postavili na nohy. Vytvorili sme milión nových pracovísk. Odkopli sme od seba úvery v devízach, skrotili sme dane a dostali sme sa tam, že v budúcom roku aj minimálna mzda bude väčšia, než aká bola priemerná v časoch socialistov. Získali sme späť verejnoprospešné služby, banky a médiá a poldruha krát sme zvýšili národný majetok. Zdanili sme multinacionálne firmy, ochránili sme rodiny a miera zníženia nákladov spojených s bývaním a energiami bola najväčšia u nás. Dnes je už Maďarsko dosť silné, aby si súčasne ctilo starých i mladých. Opäť zavedieme dôchodok na trinásty mesiac a mladí ľudia, ktorí žijú zo svojej práce, v budúcom roku nebudú musieť platiť dane. Rodiny vychovávajúce dieťa dostanú späť nimi zaplatené tohoročné dane. Máme svoj vlastný maďarský svet a maďarský život, máme ústavu, ktorá zaručuje, aby nám už nikdy nemohli urobiť to, čo urobili v päťdesiatom šiestom a v roku 2006. Prekročili sme hranice, ktoré oddelovali od seba časti národa a Maďarov sme opäť zjednotili. K tomu bol potrebný súzvuk vôle miliónov ľudí a potrebovali sme milióny usilovných rúk. Tých ľudí, ktorí verili v silu lásky a súdržnosti. Im patrí sláva, im patrí uznanie. Nebolo, pravda, na škodu ani to, že sme mali zdatnú a činorodú vládu.

Vážené Dámy, vážení Páni!

Nezabudnime ani na to, že keď sme znížili ceny za bývanie a energie, keď sme skalpovali extrazisk multinacionálnych firiem a IMF poslali domov, zaútočila na nás celá Európska únia. A zaútočili na nás aj vtedy, keď sme zastavili migrantov, postavili plot a ochránili naše hranice. Útočil na nás tucet premiérov a my sme ešte stále tu, kto si však pamätá čo i len meno týchto ľudí? Je to stará pesnička, vážení spomínajúci občania! Práve tak, ako v rokoch 1849, 1920, 1945 a 1956, európski veľmoži zase chcú rozhodovať nad našimi hlavami, o nás, ale bez nás. Chcú nás dovtedy mlátiť, kým sa nestaneme Európanmi, citlivými a liberálmi, i keď skapeme. Brusel sa s nami a Poliakmi zhovára, správa sa voči nám tak, ako je to obvyklé v prípade nepriateľov. Máme pocit déjà vu: vo vzduchu cítiť Brežnevovu doktrínu. Bolo by už načase, aby aj v Bruseli pochopili, že s nami si nevedeli rady ani komunisti. My sme pieskom v mašinérii, palicou vo výplete kolesa, tŕňom pod nechtom. My sme Dávidom a pre Goliáša bude lepšie, ak sa mu vyhne. My sme tí, ktorí v päťdesiatom šiestom spôsobili trhlinu svetovému komunizmu a my sme tí, ktorí vyrazili prvú tehlu z berlínskeho múru. A obstojíme aj teraz a hovoríme iba to, že Maďari nemajú pravdu, ale budú ju mať. A keďže maďarské pravdy sú tri, po nákladoch na bývanie a energie, po kauze migrantov aj tretíkrát budeme mať pravdu: bude referendum a ochránime naše deti. Maďarsko bude prvou takou krajinou Európy, v ktorej násilnú propagandu LMBTQ zastavíme pri múroch škôl.

A nezabúdajme ani na to, že ktokoľvek bol naším protivníkom, komukoľvek sme sa museli postaviť na odpor, ľavica sa nám vždy dostala za chrbát a všade škodila, kde len mohla. Každý môže vidieť, že sa opät organizujú a vyhrážajú, rozsievajú semená nešváru, nenávisti, hádky a násilia. Naši protivníci sa nazdávajú, že ak vlka oblečú do ovčieho rúcha, tak ho nespoznáme. My ho však hneď spoznáme: vieme o ňom, že je vlk. Vieme aj to, že vlk zje starú mamu, dokonca ju už aj zjedol, preto zmizli v bachore „spojenectva” všetci, ktorí sa bračekovali s vlkom – a verte mi, je tam ešte miesta pre ďalších a ďalších chvílkových človiečikov. Je napísané: Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. A skutočne: na strome ľavice môže rásť iba ľavicová politika. Existuje iba jedna ľavica, nech sa už maskuje akokoľvek. Začínajú klamstvami, pokračujú násilím a zanechajú za sebou bankrot. Tí, ktorí pred pätnástimi rokmi kázali strielať do ľudí, dnes sa zase chystajú na javisko. A niekde na druhej strane „veľkej mláky” sa pripravuje už aj Ďuri báči. Kedy bolo treba, neprišli; teraz, keď sme ich nevolali, sú tu. Namiesto strelných zbraní majú teraz facebook. Myslím si, že nás nepochopili správne. Naše pozvanie sa vzťahovalo na oslobodenie spod sovietskej okupácie a nie na to, aby zasahovali do našej demokracie.

Vážení spomínajúci!

Tí, ktorí v 1956 zvalili Stalinovu sochu, neboli učenými rečníkmi, bojovnými vodcami ľudu alebo dobre vycvičenými generálmi. Hrdinovia veľkej chvíle svetových dejín v päťdesiatom šiestom boli prostí synovia a prosté dcéry maďarského ľudu, akými sme my teraz na tomto námestí. Ani dnes nezáleží na tom, čo chcú v Bruseli, vo Washingtone a médiá riadené zo zahraničia. O osude Maďarov aj teraz rozhodnú Maďari. 23. október nám pripomína, aby sme nezabudli na svoju vlastnú, osobnú zodpovednosť. Tisícsto rokov vpálilo do našej DNA, že tu, v Karpatskej kotline každý deň si opäť a opäť musíme vybojovať slobodu. A k boju za slobodu nepotrebujeme iba srdce, iba rozum, ale aj silu. A našou silou, milí Priatelia, je naša jednotnosť. V jednote je sila. My sme spolu preto, lebo veríme v to isté: v rodinu, národ: my všetci veríme v silné a nezávislé Maďarsko. Kto bráni svoju rodinu, svoj národ proti cudzím útokom, môže sa spoliehať nielen na svoj um, na srdce a silu, ale aj na to, že má pravdu. Milí Priatelia, pravda aj vtedy bola na strane bojovníkov za slobodu a je to tak i dnes. Táto pravda nás udržala tu, v strede Európy, pravda Maďarov. A my už stáročia chceme vždy to isté – tak, ako v roku 1956, 2006 a aj dnes. Spravodlivosť pre Maďarsko!

Nemôžeme si myslieť, že my v každej situácii máme pravde, ale vždy máme pravdu, keď útočia na nás a my sa ubránime. Máme pravdu, keď sa postavíme za pravdu našich starých rodičov a rodičov, že ako treba a ako sa oplatí žiť. Že v pominuteľnom a prchavom ľudskom živote čo je hodnotné a čo je nehodnotné. Táto pravda je zdrojom neporaziteľnej sily. Pravda Maďarov je vo Vás, tam, milí Priatelia, vo všetkých Vás, je vštiepená do Vašej duše. Počúvnite ju. Hlásajte ju, konajte podľa jej vnuknutia. A keď príde čas, postavte sa pred svoj dom a ubráňte ho. Ak chceme ubrániť bezpečnosť našich rodín, hranice našej krajiny, budúcnosť našich detí, plody našej práce, náš dôchodok, našu výplatu, zníženie nákladov na bývanie a energie, ak si chceme zachovať našu kultúru, naše obyčaje a jazyk, čiže ak chceme ubrániť slobodu nášho každodenného života, tak sa každý musí zúčastniť boja, ktorý nás čaká. Čo sme včera a predvčerom dosiahli, to zajtra musíme ubrániť. Čo dnes stačí, zajtra je už málo. Počítame s každým Maďarom, ktorému na budúcnosti Maďarska záleží. Pre nás je prvé Maďarsko, preto s našim vládnutím aj tí pochodia lepšie, ktorí nehlasujú na nás.

Vážení spomínajúci!

Viem, ktorí našich protivníkov neberú vážne. Mnohí si myslia, že za rok 2006 sme sa už dočkali satisfakcie, rad radom dosahujeme volebné víťazstvá, voz krajiny dobre napreduje, netreba sa teda báť ničoho. A naozaj: to, čo robí ľavica, má viac spoločného so šoubiznisom, než so zodpovednou politikou. Na plagátoch siahodlhými písmenami hlásali, že nás premôžu, nedožili sa však ani vianoc. Usporiadali si voľby, neboli však schopný zvíťaziť ani vo voľbách, ktorých sa zúčastnili iba oni. Súťažia o to, kto sda z nich stane domácim miestodržiteľom Bruselu a Györgya Sorosa. Kto bude tým, ktorý bude vládnuť vďaka ich blahosklonnosti, kto z nich bude novým budínskym pašom, predsedom miestodržiteľskej rady alebo novým generálnym tajomníkom strany. Otvorene hlásajú: spoja sa aj s čertom, len aby sa opäť dostali k moci. ich cieľom je, aby Maďarsko z Máriiných rúk položili k nohám Bruselu.

Priatelia!

Kvôli niekoľkým zopsulým ľavicovým stranám by sme sa tu nemali zísť v takomto hojnom počte, ale múdry človek sa nenechá uspávať ilúziami. Nech ani nás nepomýli, že súdnosť ľavice len tlie a je až ukážkovo nemohúca. Nie toto je dôležité. Čo má váhu, to je sila medzinárodných dejateľov v ich pozadí. To, čo je silné, čo je skutočnou výzvou ba hrozbou, to je medzinárodné pozadie, to sú peniaze, médiá a sieť, ktoré stoja za nimi. Ide o takú závažnú silu, ktorú milióny Maďarov môžu poraziť iba spolu a iba spolu ju môžu vytlačiť z krajiny. Ozývame sa včas: kto sa do nás doposiaľ zahrýzol, tomu sa zub vylomil alebo ho zničil kaz. Darmo bol nepriateľ mohutný, my sme nezutekali a neustúpime ani teraz, lebo vieme, že budeme konať spolu až do konca. Pozrite sa na človeka stojaceho pri vás: ak sa mu pozriete do očí, uvidíte, že s ním môžete počítať. Urobí všetko v záujme toho, aby sme sa dostali trebárs aj cez najhrubší múr. To je naša sila, to je naše zázemie a niet na svete toľko dolárov alebo toľko eur, koľko by nám to mohlo vziať. Prišli sme, videli sme a opäť zvíťazíme!

Dobrotivý Boh nad nami všetkými, Maďarsko predovšetkým! Do toho, Maďarsko, do toho, Maďari!